Dávno utíchla tlmená vrava ruských stráží, čas odvial povinnosti mýtnika a vrstvy stáročí prikryli starú Regetu. Dávna cesta lovcov, kupcov, pútnikov, vojakov, sluhov i kráľov ostáva. Je to dobrá cesta, vinie sa vekmi a vedie ľudí k ľudom. Ich príbehy ševelí vetrík v korunách starých dubov šepkajúc, že ľudia vždy snívali, vždy túžili, vášnivo milovali a ešte vášnivejšie nenávideli, plakali od bolesti i šťastia, vedeli podať ruku ale aj vraziť meč do srdca. Nič nové pod slnkom, ľudia prichádzajú a odchádzajú, ich život je ako hviezda, zažiari preletiac oblohou a zmizne vo večnosti. Cesta priesmykom vypovedá príbehy ľudí, čo ňou prešli a história obce o ľuďoch, čo ju tvorili. Je vecou úcty a vďaky ju poznať.
1220
Prvá písomná zmienka
V obci ako dôležitom strategickom bode na ceste z Pohornádia do Zemplína boli usadení asi na rozhraní 11. a 12. storočia ruskí strážcovia. Obec sa spomína prvý raz roku 1220 (pod názvom Vruzca). Keďže pred r. 1332 – 1337 bola tu katolícka farnosť, možno usudzovať že pôvodní obyvatelia boli zamenení inými.
1427
V roku 1427 mala 52 port patriacich trom zemepánom.
V 18. storočí splynula so susednou obcou Regete, ktorá bola rovnako stará ( prvá správa z r.1298).
1894
Kostol Panny Márie
Katolícky kostol Mena Panny Márie, bol postavený po prvej svetovej vojne na mieste starého románskeho kostolíka, ktorý pochádzal z roku 1204 a bol niekoľkokrát prestavaný a v roku 1894 bol obnovený. Ruskov prislúchal zemi Slanec a bol majetkom Slanského hradu, takmer jedno celé tisícročie. Rozsiahle slanské panstvo vyše 400 rokov patrilo najvýznamnejšiemu šľachtickému rodu Forgáčovcov. O blízkom vzťahu Forgáčovcov k Ruskovu svedčí aj skutočnosť, že pri jednej z prestavieb kostola bola pod kostolom vybudovaná hrobka v ktorej sú pochovaní traja z rofu Forgáčovcov.
1854
Kostol Panny Márie
V kostole bol v roku 1916 pohreb posledného majiteľa slanského panstva grófa Štefana Forgáča narodeného v roku 1854. Podľa jeho želania bol pochovaný pri loveckom zámku Kerekhegy v Slanských vrchoch, kam ho z ruskovského kostola vyprevadil početný sprievod obyvateľov to všetkých obcí panstva. Truhlu viezol záprah s niekoľkými pármi anglických čistokrvných koní, na chov ktorých sa gróf špecializoval. Bol konštruktérom a projektantom rôznych technických zariadení na panstve. Výstavbu železnice do Čiernej nad Tisou, ktorá viedla cez jeho panstvo podporil sumou pol milióna zlatých a drevnou surovinou.Patrí tiež medzi poľovnícke legendy, nelen počtom ulovenej zveri, ale aj starostlivosťou o zver so svojimi veľkými teoretickými aj praktickými skúsenosťami. Spolu s grófom Károlyim založili jeleniu oboru s rozlohou 3000 ha, do ktorej doviezli jeleniu zver z východných Karpát a Zadunajska.
1949
Obec Ruskov bola už v 19. storočí známa pálením uhlia, pálením ovocných destilátov, hlavne chýrnej ruskovskej slivovice.V roku 1949 Andrej Ander po presťahovaní z Kucika pod železničnú trať vybudoval na tie časy technicky moderný liehovar na spracovanie ovocia vypestovaného v okolí. Obec bola známa výrobou sudov, korýt a kováčstvom. Miestni remeselníci boli situovaní do najstaršej časti obce – Kucik. Na prelome storočia tu pracovali garbiari, tesári, obuvníci, tkáči a krajčíri. Roľníci odvážali na jarmoky a priamym odberateľom do Košíc, hydinu, hovädzí dobytok, prasiatka, mliečne výrobky, vajíčka, plátno, ovocie, zeleninu, ovocné destiláty, výrobky z kože a dreva.
Spracované podľa:
1.Kolektív, Súpis pamiatok na Slovensku, Obzor,Bratislava,1969
2.Čiderová, M., Z histórie a súčasnosti obce Ruskov,Obecný úrad Ruskov,2004
3.Kolektív, Mestské lesy Košice na prelome tisícročí, KARNAT,Košice.2003
Nástroj netušenej hodnoty
Organ v kostole Mena Panny Márie v Ruskove
Organ je neodmysliteľnou súčasťou našej kresťanskej civilizácie. Nazývame ho kráľom medzi hudobnými nástrojmi. Predurčujú ho k tomu bohaté a veľkolepé zvukové možnosti, univerzálnosť využitia v sakrálnych a svetských súvislostiach a v neposlednom rade samotné fyzické rozmery. Dnes na Slovensku máme organ takmer v každom kostole, bez rozdielu vierovyznania.
Organ, ktorý pravidelne znie v ruskovskom kostole je však čímsi výnimočný. Pôvodne sa tu nenachádzal a farebné možnosti tohto nástroja vysoko prevyšujú priemernú kvalitu organov v našom širšom regióne. Aby sme sa o tomto organe dozvedeli viac, musíme siahnuť po histórii susednej obce Slanec.
17. Storočie
Slanec bol sídlom vysokých štátnych úradníkov a feudálnych pánov. Tí sídlili na slanskom hrade – kým existoval. Po jeho zbúraní si vybudovali pod hradom kaštieľ. Významným aristokratickým rodom v histórii Slanca bol rod Forgáčovcov. Jednému z nich, Žigmundovi patril začiatkom 17. storočia aj Slanský hrad. Posledným veľkostatkárom tu bol gróf Štefan Forgáč (1854 – 1916). K jeho panstvu patrili lesy a pozemky nielen v Slanci, ale aj v Slanskej Hute, Slanskom Novom Meste, Pusztafalu (Maďarsko), Ruskove, Rákoši a inde, dokonca aj na Zemplíne.
1912
Gróf Forgáč musel byť veľkým milovníkom hudby, keď krátko pred smrťou, v roku 1912 si do svojho kaštieľa k veľkej knižnici s 2000 zväzkami kníh zakúpil aj veľký píšťalový organ. Podľa jedného prameňa informácií si ho zaobstaral v Berline od firmy Choralian Company, podľa druhého prameňa v Holandsku. Prvý prameň sa zdá byť dôveryhodnejší, lebo firma Choralian Company začiatkom minulého storočia naozaj existovala ako súčasť veľkej americkej korporácie Aeolian Company. Táto spoločnosť sa špecializovala na výrobu tzv. domácich organov („residence organ“) pre prominentné, bohaté domácnosti. Americké organárstvo v týchto časoch zaznamenalo veľký rozmach, veď v roku 1904 pôsobilo v USA už 94 firiem v tejto oblasti. Organy sa plánovali rovnako do škôl a svetských priestorov, ako do kostolov. Museli sa prispôsobiť interiéru, boli často „neviditeľné“.
po 2. sv. vojne
Keď necitliví funkcionári Lesného závodu v Slanci tesne po druhej svetovej vojne Forgáčov kaštieľ zbúrali, vďaka niektorým ľuďom sa podarilo zachrániť (niekde sa dočítame: odpredať) aspoň organ, ktorý rozobrali a na vozoch odniesli do susedného Ruskova. Tu v kostole stál vyše dve desaťročia, až kým neprišiel politický odmäk 60-tych rokov. Vtedy sa na iniciatívu vtedajšieho kňaza Štefana Harčara pristúpilo k rekonštrukcii nášho organa, ktorý sa musel nanovo montovať a prispôsobiť novým, cirkevným priestorom. Nakoľko sa však do ruskovského kostola nezmestil celý, ostala tu z neho iba polovica, kým druhá polovica sa úplne nachádza v obci Kokošovce pri Prešove. Pre historickú úplnosť uvedieme, že rímskokatolícky kostol v Ruskove (existujúci už od roku 1204) je významným pamätným miestom rodu Forgáčovcov: od druhej polovice 19. storočia sa tu nachádza ich rodinná hrobka. Možno teda skonštatovať, že pôvodný organ Štefana Forgáča našiel vhodné miesto svojho „znovuzrodenia“.
60-te roky 20. stor.
Vráťme sa však do polovice 60–tych rokov 20. storočia. Vtedy do Ruskova za účelom zoznámenia sa s organom prišiel pán Štefan Gábor v zastúpení štátneho podniku Remesloslužba. To čo z pôvodného Forgáčovho nástroja ostalo, naložil za pomoci miestnych do áut a odniesol do svojich košických organových dielní.
V Košiciach sa grófov organ akoby znovu narodil. Pán Gábor ho potom v súčiastkach priviedol späť do ruskovského kostola a tvárou v tvár novým priestorovým a úžitkovým požiadavkám znovu postavil.
Nevieme, ktoré súčasti Forgáčovho organa sa previezli do Kokošoviec (niektoré pramene spomínajú aj Bohdanovce) a ktoré ostali v Ruskove. (Podľa najnovších informácií až donedávna stál v rímskokatolíckom kostole v Dulovej Vsi zanedbateľný pozostatok grófovho nástroja v podobe maličkého pozitívu, tzv. falošného 6-registrového organa, ktorý je už dnes zakonzervovaný a určený na predaj.) Nemáme informácie o rozsahu opravných a rekonštrukčných prác, ktoré v Košiciach vykonali pracovníci Remesloslužby
14. máj 1967
Faktom je, že nanovo nainštalovaný organ svojmu novému poslaniu začal slúžiť od 14. mája 1967, kedy ho slávnostne posvätili a z tejto príležitosti usporiadali aj veľkolepý koncert. Podľa pamätníkov tu hral vtedy Ivan Sokol, legenda nášho organového umenia, ale aj kompletný orchester z košického divadla. Majster Sokol sa do Ruskova ešte párkrát vrátil a veľmi pochvalne sa o tomto organe vyjadroval.
Niet pochýb ale o tom, že už len pohnutá história tohto nástroja ho robí v našich očiach zaujímavým. Z hľadiska zvukových, umeleckých možností máme dočinenia s organom, ktorý vysoko prevažuje priemer ostatných nástrojov východného Slovenska, najmä na východ od Košíc. Je nanajvýš vhodný na usporiadanie organových koncertov a obyvatelia Ruskova môžu byť na neho právom hrdí.
Zdroj: KULTÚRNE CENTRUM ABOVA, Bidovce
